Stránka pre každú babu

Tento druh sa v minulosti veľmi často ponúkal v chovateľských obchodoch, ale pre zámernú dezinformáciu o dorastajúcej veľkosti v dospelosti a nedostatku chovateľských poznatkov medzi širokou verejnosťou ju začali jej pôvodní chovatelia vypúšťať do našej prírody, kde sa úspešne adaptovala a udomácnila. Na mnohých lokalitách na Slovensku našla svoj druhý domov. Populáciou najväčšia hustota tohto taxonu sa v súčasnosti nachádza v Piešťanoch a blízkom okolí, kde sa aj rozmnožuje.

Popis: Dospelé samce majú dlhšie pazúriky na predných končatinách a preliačený spodný pancier do vnútra. Samica má brušnú časť rovnú a je oveľa robustnejšia. Najnápadnejšie na tejto korytnačke je sfarbenie jej hlavy, krku a končatín. Obe pohlavia totiž majú za očami červený či oranžovožltý výrazný pás, ktorý niekedy môže aj úplne chýbať. Karapax je hnedý, žlto prúžkovaný v mladosti jasne zelený, ozdobený navyše aj žltými škvrnkami, plastrón je žltý s čiernymi prstencovitými okami, ktoré niekedy pripomínajú písmenká. Na hlave, krku i končatinách sú žlté pozdĺžne pásiky. V chovoch (USA) sa chovajú aj albinotické jedince s červenými očami.

Rozšírenie: Korytnačka písmenková ozdobná má veľký areál rozšírenia. Ten sa začína na juhovýchode USA, pokračuje cez Mexiko, Strednú Ameriku až po severozápad Južnej Ameriky (Kolumbia, Venezuela či Brazília).Výskyt u nás: Výskyt u nás: U nás je vysadená na mnohých lokalitách, ale všetky sú jej nepôvodné lokality, t.j. bola sem vysadená umelo človekom. Odhaduje sa, že jej populácia na Slovensku presahuje až 120 jedincov (Vráblová, 2005). Literatúra uvádza odhadom 17 až 50 lokalít na zemí Slovenska. Jej výskyt bol doteraz zaznamenaný v (okresoch) Piešťany, Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Nitra, Levice, Nové Zámky, Trenčín, Pezinok, Banská Štiavnica, Ilava, Banská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Liptovský Mikuláš a na iných lokalitách.Biotop: U nás tieto korytnačky obývajú najrôznejšie vodné nádrže, zavodňovacie kanály, mierne tečúce rieky, kde sa sústreďuje vo veľkých množstvách na brehoch či na kameňoch vyčnievajúcich z vody. Tu je možné ju pozorovať počas celého dňa, kedy sa vyhrieva na slnku a loví svoju potravu. Tou je rôzny hmyz, kôrovce, rybky (choré a slabé!), dážďovky a ďalšie drobné živočíchy. Niekedy prijme aj vodné rastliny. Výborne pláva a potápa sa, miluje vyhrievanie sa na slnku na brehoch riek či jazier.

Veľkosť:Dorastá do dĺžky 30 (25) cm, samčeky sú menšie (9-22 cm), samice (19-27 cm).

 

Potrava:Korytnačka písmenková sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria žaby, žubrienky, mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Nepohrdne však ani vodnými rastlinami a v menšej miere aj ovocím. Treba ale podotknúť, že loví predovšetkým choré a slabé jedince živočíchov, takže tvorí spolu s korytnačkou močiarnou akúsi „zdravotnú políciu“.Rozmnožovanie: Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom. Krátko po prebudení nastupuje párenie, ktoré sa zaznamenalo počas celého obdobia ich aktivity. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov, pričom samček pomocou svojich dlhých pazúrikov na predných končatinách akoby hladkal samičku po hlave. Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do jamôk neďaleko od vody. V znáške býva 5 - 25 vajíčok. Mladé sa liahnu po 65 – 75 dňoch, predpokladá sa, že v prípade nepriaznivého leta sa liahnu až na jar budúceho roka. Novorodené korytnačky majú 2,5 - 3,8cm a mäkký pancier, ktorý úplne stvrdne až v treťom roku života.

Obrana: Najčastejšou obranou je rýchle a niekedy aj pomerne hlučné vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pod vodnou hladinou vydržia pomerne dlhý čas. Ale ich zvedavosť ich donúti sa vynoriť a z úctivej vzdialenosti sledovať okolie. Ich úteková vzdialenosť je výsledkom predošlých skúseností s človekom. Pri chytení do rúk sa dokáže úspešne brániť intenzívnych škrabaním dlhým nechtami a hryzením. Niekedy dochádza k vylúčeniu nahromadenej vody a moči v močovom mechúriku. Ak by sme ju chytili pod vodnou hladinou, zväčša by sa pokúsila o aktívny únik, len málokedy sa oddá svojmu osudu a zatiahne sa do svojho panciera.