 |
Profil perzskej mačky
Pri dnešnom zaneprázdnenom životnom štýle sa mačka stáva stále populárnejším domácim miláčikom. Mačky sú najvhodnejšie na držanie vnútri a sú vhodné do bytu aj do domu. Popularita perzských mačiek je evidentná už veľa rokov. Peržania reprezentujú najväčšiu kategóriu na výstavách a pýšia sa najvyšším číslom v počte registrovaných mačiek.
Perzské mačky majú pokojnú, milú povahu. Ich hlas je len zriedkakedy počuť. Peržania sú ideálne plemeno, ktoré produkuje pokojných, sladkých, mierumilovných a verných spoločníkov. Pôsobia pokojne a len málo čo ich vyruší. Všeobecne sú mimoriadne láskavé. Ticho vyžadujú vašu pozornosť, len sedia pred vami s neodolateľným pohľadom upretým do vašich očí.
|
|
Chcú vám vyskočiť do lona a schúliť sa na krátky spánok, alebo pritlačia svoj vlhký noštek priamo pred vašu tvár. Niektoré radi sedia na ramene a objímajú vás, keď sa s nimi maznáte. Nadšene skáču a pokúšajú sa chytiť hračku na konci paličky alebo trpezlivo sedia a starostlivo študujú ako dostať tú hračku dolu z poličky, kam sme ju po skončení hry položili. Môžu alebo nemusia spať s vami, ak uprednostňujú chladnejšie miesta ako tehlový alebo kamenný kozub, parapetu okna alebo obklad dlažby. Peržanov je ideálne mať v byte. Dodávajú mu pohodu a súkromie a nevyžadujú neustálu pozornosť. Peržania nepotrebujú mať výbeh. Veľa ľudí, ktorí si chcu kúpiť mačiatko, zaujíma sa väčšinou o mačky. Myslia si, že mačky sú prítulnejšie a hravejšie ako kocúry a kocúry, že sú agresívnejší a musia značkovať. Pritom žiaden z týchto predpokladov nie je vôbec správny. Veľa krát sú práve kocúry hravejší a mačky zdržanlivejšie. Kocúr značkovať vôbec nemusí a ak áno, je tu možnosť kastrácie, ktorá sa odporúča pre všetkych domácich miláčikov, ktorí nie sú určený do chovu, bez ohľadu na pohlavie. Jednoduchá povaha peržanov dovolí zostať im vo vašom domove dlhé roky. Peržania zostanú hraví aj ako dospelí a prinášajú radosť mnoho rokov.
|
 |
História perzskej mačky
História perzských mačiek pred rokom 1520 nie je známa a ich pôvod nie je možné preukázať. Perzské mačky môžu mať pôvod v mačkách, ktoré sú známe ako angorské, pochádzajúce z Turecka, kríženými s ďalšími dlhosrstými mačkami z Perzie, Afganistanu, Birmy, Číny a z Ruska. Mačky týchto zmiešaných línií boli do Európy prinesené približne pred 300 rokmi cez Taliansko a Francúzsko. Pôvodní predkovia našich moderných peržanov sa objavili v Anglicku medzi 160-timi vystavovanými exemplármi na prvej Britskej výstave konanej 13. júla 1871. Prvé mačky vystavované vo Veľkej Británii boli málo uznávané plemená, takže mačky boli zaraďované do kategórií viac alebo menej podľa odpovedajúcej farby. Bola kategória dlhosrstých mačiek pre špecifické farby ako čierna, biela a tabby, ale väčšina mačiek bolo zaradených pod hlavičkou „Ďalšie existujúce farby“. Na prelome storočia začali britské importy ovplyvňovať perzské plemeno v Amerike. |
|
Britská mačacia fantázia hoci sama ešte v plienkach, položila základy pre nasledujúcu vládu plnofarebných perzských mačiek v USA. Harrison Wehr, ďaleko známy britský umelec a milovník mačiek študoval mačky takmer polstoročie a dal nám prvé štandardy pre všetky uznané plemená a farby. Boli publikované v knihe „Our Cats“ v roku 1889. Tieto „Standards Points“ boli nazvané vynikajúcim výkonom. Americký chovatelia zo začiatku nasledovali tieto štandardy. V roku 1903 vydal H.F.Vidal „The Cat Journal“ v USA, ktorý podával podrobný opis kategórie plných farieb toho času. A v roku 1909 D.B.Champion napísal „Everybody's Cat Book“, ktorá popisovala perfektný show-typ perzskej mačky.
Od tej doby prešli perzské mačky dlhým vývojom. Chovatelia cieleným krížením a šľachtením postupne dosiahli perzskú mačku, akú poznáme dnes.
|
|
|
|
![19616821[1].jpg](/img/mid/94/19616821-1-.jpg)
xena
(xena, 18. 4. 2011 16:12)